Sylwia Caban a Dariusz Mlącki
Výstavna sieň oddelenia kultúry 14.12.2023 – 8.01.2024
Dariusz Mlącki ZAUJÍM SA O EFEKTÍVNOSŤ A STÁLOSŤ HMOTY, takže výber maľovaných predmetov a predmetov nie je náhodný. Obálky, škatule, listy, staré knihy, pokrčené kresby po použití nemajú v našom každodennom živote žiadnu hodnotu, no napriek tomu sú hlboko symbolické a zakotvené v našej kultúre. Všetky diela prezentované na výstave spájajú dva výtvarné koncepty. Západný koncept, kreacionizmus, kde hlavnou postavou je Tieň, svedčiaci o pravde existencie a východný koncept zenu, odkazujúci na nenáročnú jednoduchosť spojenú s konceptom sabi. Prísnosť, zdržanlivosť, pokora, mystický obsah. Jednoduchosť každodenného života priťahuje. Obmedzenie farby ako výrazového prostriedku efektívne dáva prednosť intuícii. Iluzivita prezentovaných diel vizuálne zvyšuje vecnosť a je tiež kľúčom k dešifrovaniu významov a označení. Podľa Rolanda Barthesa (1915–1980), francúzskeho spisovateľa a filozofa, lovca každodenných mýtov a cestovateľa po Japonsku, zmysel začína vznikať v procese pozerania a recipient si buduje význam, ktorý už umelcovi nepatrí. Dielo je matricové, pre lepšiu alebo horšiu tlač. Všetko závisí od kvality a účinnosti vnímania. Barthes tvrdí, že náš život ovládajú predmety, ktorými sa obklopujeme. Dávame im neprimeranú hodnotu, mytizujeme napríklad luxusné auto. Bežné predmety v mojom prípade povyšujem na úroveň umenia. Mytologizáciu nahrádza obnovou symbolov, sémantickou mnohovrstevnosťou a tajomnosťou.
Przemysław Stachowski OBRAZY SYLWIE CABANOVEJ ROVNOVÁHA NA HRANICI ABSTRAKTU A OBRAZU. Plátna sú konštruované s prvkami odvodenými od pozorovania a prežívania foriem prírody. Ide o tvary, ktorým umelec dáva charakter zovšeobecnenia, snahy o samozrejmosť znaku a zároveň organickú nejednoznačnosť vedúcu k metafore. Sylwia Caban definuje priestor obrazu ako intímnu oblasť, ktorú napĺňa prvkami osobných významov. […] Sylwia Caban dôsledne nasleduje svoju umeleckú cestu k poznaniu pravdy o živote, prírode, hmote a jej prchavom, neskutočnom či nereálnom aspekte existencie. Hmota, často zamotaná a drsná, obdarená črtami špecifickej štruktúry, hmatateľnou „samozrejmosťou“ s črtami bujarého rozkvetu či rozpadu postupujúceho do ničoty, sa stretáva s metafyzikou, teda s oblasťou, kde nič nie je zjavné. Toto je oblasť, kde si treba klásť otázky o všetkom – o tom, kto sme, o zmysle existencie, o smere, ktorým sa uberáme.
Spolupracujeme
Propagační partneri
