Výstava predstavuje komplexnú tvorbu približne tridsiatich diel vrátane kresieb.
Učenie sa od starých majstrov je pre autorku kľúčové a takto je koncipovaný aj cyklus portrétov. Diela starých majstrov (Rembrandt, V.Hynais) sú použité ako východisko pre ďalšie práce. Novšie portréty sú zároveň inšpirované Slovenskom a ľudovým odevom z horehronskej Polomky. Symbol kroja je použitý ako puto k zemi, vzťah ku koreňom. Kroj radil človeka k určitej oblasti. Dnes kroje bežne nenosíme, ale vzťah ku koreňom, ich poznanie sa stávajú v dobe globalizácie čoraz aktuálnejšie. Je to aj krása kroja, bohatosť a pracnosť výšivky, symbolika ornamentu, ktoré sú pre autorku inšpirujúce. Prostredníctvom malieb sa usiluje o uchovaní ich významu a predávaniu ďalej.
Cyklus zátiší znázorňuje na prvý pohľad obyčajné objekty ako cibule a orechy. Kompozícia, výstavba obrazu, technika lazúrnej maľby, ktorá spočíva v nanášaní jemných vrstiev farby, dodávajú obrazom určitú hĺbku a poetickosť. Týmto sa autorka snaží umocniť posolstvo obrazu a umenia vôbec.