Hudobný skladateľ, huslista a dirigent Béla Kéler sa narodil v Bardejove 13. februára 1820. Po štúdiách v Levoči, Debrecíne a Prešove bol v roku 1845 prijatý do orchestrálnej skupiny prvých huslí v Theater an der Wien. O rok neskôr publikoval svoj prvý opus z celkového počtu 139 vydaných skladieb a ustavične sa zdokonaľoval v harmónii a kontrapunkte. V roku 1854 sa v orchestri Johanna Sommera v Berlíne začala Kélerova dirigentská kariéra, ktorá v nasledujúcej sezóne pokračovala v Lannerovom orchestri vo Viedni. V rokoch 1856 – 1860 Kéler zastával funkciu kapelníka vojenskej hudby grófa Mazzuchelliho. Po krátkom pôsobení v čele vlastného orchestra v Budapešti odišiel do Wiesbadenu, kde žil a tvoril posledných dvadsať rokov svojho života. Od roku 1863 viedol tamojší orchester 2. pluku nassauského vojvodu a neskôr kúpeľný orchester. Od roku 1873 bol hosťujúcim dirigentom orchestrov v Londýne, Manchestri, Kodani, Amsterdame, Paríži, Mníchove, Berlíne, Hamburgu, Drážďanoch, Lipsku, Zürichu. Jeho hudba bola v čase svojho vzniku rovnocenná tvorbe dynastie Straussovcov. Béla Kéler veľkú časť svojej hudobnej pozostalosti odkázal svojmu rodisku a dnes je v zbierkach Šarišského múzea v Bardejove. V roku 2014 vznikla za účelom prezentácie Kélerovho hudobného odkazu Spoločnosť Bélu Kélera.Pavel Burdych, generálny riaditeľ Spoločnosti Bélu Kélera