Máte záujem dostávať novinky o kultúrnych akciách v Bardejove emailom?

Exody na Slovensku – Fero Gulman

Ak chceme rozumieť dnešku, musíme pochopiť včerajšok.
Ak chceme rozumieť udalostiam na začiatku 21. storočia a porozumieť dnešnému správaniu ľudí na Slovensku, musíme sa pozrieť
na najzávažnejšie udalosti 20. storočia, ktoré výrazne ovplyvnili správanie niekoľkých generácií. Okrem dvoch svetových vojen, zmien
štátnych zriadení, zmien štátov, zmien hraníc a zmien ústav a základných zákonov, patria k najvýznamnejším udalostiam Slovenska
v 20. storočí exody. Exodmi označujeme všetky nedobrovoľné vyhnanstvá a mnohopočetné odchody, odsuny, násilnosti, likvidácie,
deportácie, zabitia a vraždenia. Príčiny týchto exodov boli rôzne: sociálne, politické, náboženské, etnické, ekonomické a národnostné.
V kalendári rozoznávame týchto 13 exodov:

  1. vysťahovanie za prácou do Ameriky,
  2. vyhnanie Maďarov,
  3. vyhnanie Čechov,
  4. nútené práce do Hitlerovej Ríše,
  5. deportácie Židov,
  6. odvlečenie do Gulagov,
  7. revanš voči Karpatským Nemcom,
  8. likvidácia buržoázie,
  9. prenasledovanie Rusínov,
  10. likvidácia súkromných roľníkov,
  11. likvidácia kňazov, rehoľníkov a ich ochrancov,
  12. emigrácia po 1968,
  13. exody Rómov.
    Spomínané exody mali ďalekosiahle dopady na všetkých, ktorí ostali. Exody úplne zmenili sociálnu klímu Slovenska. Sociálne, národnostne,
    nábožensky a kultúrne heterogénne Slovensko je na začiatku 21. storočia oveľa jednotvárnejšie a chudobnejšie vo svojej pestrosti.
    Táto rôznorodosť kultúr ho obohacovala a upevňovala v ňom veľkorysosť správania jeho obyvateľov. Exody významne prispeli k tomu,
    že každá generácia prežíva život v strese, začína budovať svoju existenciu od začiatku a o trvalejšom pokoji, kľude a istote nemôžeme
    hovoriť. Dôsledkom je menší záujem o veci verejné a väčší záujem o vlastné, menší záujem o život spoluobčanov, okolitú prírodu, kultúrne
    pamiatky a históriu. Výsledkom je útlm, občianska pasivita a výrazne sťažené podmienky pre budovanie zrelej občianskej spoločnosti.
    Je zrejmé, že občania Slovenska nie sú iba obeťami exodov, ale často boli ich spolupáchateľmi, organizátormi a iniciátormi. Niektorí z nich
    mali mocenský, materiálny, alebo kariérny zisk. Bez súhlasu a aktívnej spoluúčasti kamarátov, známych, susedov, kolegov a spoluobčanov,
    by niektoré exody nemali žiadnu šancu a iné by boli oveľa menšie. Exodom priamo alebo nepriamo pomáhali ľudia, ktorým chýbala odvaha,
    mali strach, alebo boli „iba“ pasívni, alebo „iba“ neutrálni. Exody sú o príbehoch ľudí, ktorí zlyhali alebo obstáli, udali alebo mlčali,
    obohatili sa alebo pomohli, odišli alebo ostali, prežili alebo umreli. Exody sú o hanbe, nenávisti, chamtivosti, zlobe, klamstve, zbabelosti,
    strachu, slabosti, kariérizme a pomste, ale aj o odvahe, láske, pomoci, ľudskosti, hrdinstve, pravde, sile, skromnosti a odpúšťaní. Exody
    napáchali veľa zla a málo dobra. Dôsledky znáša Slovensko dodnes.
    Exody na Slovensku v 20. storočí nás vyzývajú k väčšej ohľaduplnosti, porozumeniu a veľkorysosti k tým druhým, ktorí sa od nás
    odlišujú etnicky, kultúrne, nábožensky, sociálne alebo iba svojim správaním a prežívaním vlastného osobného života.
    Exody na Slovensku v 20. storočí nám opakovane dokazujú, že žiadna generácia nie je dokonalá, neomylná a imúnna voči pokušeniu
    ku kolektívnym a definitívnym riešeniam svojich problémov na úkor menšín. Pred každou generáciou stojí jednoduchá a ťažká úloha
    zároveň: nepodľahnúť týmto pokušeniam.
    Miro Pollák, OZ Krásny Spiš
    František Guldan sa narodil v Nitre (1953), tam absolvoval stavebnú priemyslovku. Po skončení Stavebnej fakulty SVŠT v Bratislave
    (1980) a vojenskej službe v Pohraničnej stráži (1982) pracoval do r. 1989 ako projektant rekonštrukcií v Bratislavskom stavebnom podniku.
    Od roku 1974 vystavuje maľby vytvorené autorskou technikou (patinovaná asambláž), plastiky, kresby a grafiku (B-klub, Tatran, Smena,
    Čedok, podchod Klariská, Dom umenia – všetko v Bratislave, Olomouc, Praha, Nitra), je členom združenia Gerulata. Po Novembri 89 bol
    redaktorom Verejnosti a poverený vedením SNG (1990). Od 1991 tvorí v slobodnom povolaní. Nasleduje množstvo výstav doma i v zahraničí
    (Praha, Viedeň, Mníchov, Ottawa, Nitra, Poprad, Medzilaborce, Michalovce, Humenné, Zvolen, Šahy, Brusel, Paríž, Amsterdam,
    New York).
    Ceny: Čestné uznanie na medzinárodnej výstave Súhry 1992 za dielo Cela (s J. Kodoňom a B. Krausom), Výročná cena časopisu Pamiatky
    a múzeá za rok 2002 v kategórii obnova – reštaurovanie za obnovu pamätníka Chatama Sofera v Bratislave (navrhnutý zápis do UNESCO).
    Sympóziá: Andau 1993-4 Rakúsko, Ekoart Osrblie 1993-2000, Vilshofen 2001 Bavorsko.
    Realizácie: Kaplnka Charity na Kapitulskej, Pocta Karlovi Krylovi, Obetiam fašizmu a komunizmu Námestie Slobody, Kríž Robertovi
    Remiášovi, Pomník nenarodeným deťom Modrý kostolík všetko v Bratislave, Kaplnka sestry Zdenky Dolný Ohaj, Nádvorie európskych
    kultúrnych vrstiev Átrium Šahy.
    Venuje sa komornej maľbe, ilustrácii, mozaike, zváranej plastike a kultúrnej publicistike. Žije vo Svätom Juri.

JASKYNE A KRAJINA V OBRAZOCH

Bardejovské paleta 2020 _ ZRUŠENÉ PODUJATIE!
jún 2021
Po Ut St Št Pi So Ne
« máj   sep »
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
282930  

Spolupracujeme



Propagační partneri

Oddelenie kultúry MsÚ Bardejov

Navštívte aj

Sledujte nás

Kontakt

Radničné námestie 21
085 01 Bardejov

054 472 30 13

bardejov.cultura@gmail.com

© Oddelenie kultúry MsÚ Bardejov | Všetky práva vyhradené  S  vytvorila [BE]CREA